Mať šteniatka či nie
Prvá vec, ktorú musíte vziať do úvahy je skutočnosť, ž nemôžete očakávať od kríženého psa či sučky, že šteňatá budú vyzerať rovnako ako oni. Ak máte sučku kríženého plemena a dôvodom chovu je to, že vaši priatelia povedali, že chcú "presne takého" psa, majte na pamäti, že pravdepodobnosť, že vo vrhu bude i jedno šteňa úplne rovnaké ako matka, je takmer nulová.
Krížené psy, práve preto, že sú krížené, majú väčší génový fond než tie čistokrvné. Akákoľvek selekcia charakteristík z obidvoch rodičov je vec náhody, z čím viac rôznorodých vlastností môže príroda vyberať, tým väčšie budú rozdiely medzi šteniatkami v jednom vrhu a tým viac sa budú šteniatka odlišovať od svojich rodičov.
Pokiaľ majú rodičia krížených predkov, arodia sa šteňatá, ktoré sa dokonca ani vzdialene nemusia podobať psovi ani sučke tak, ako to vaši priatelia očakávali. Potenciálni kupci teda môžu ľahko zmiznúť. Fenomén miznutia kupcov ale nie je spojený iba s kríženými psami. Množstvo vrhov čistokrvných psov je odchované na základe výslovného sľubu niekoľkých priateľov, ktorí túžia po šteňati práve toho plemena, ako je to vaše. Od chvíle, keď sučka začne hárať, uplynú zhruba 2 týždne než sa spári. A než porodí, ubehne 9 týždňov a ďalších 8, než šteňatá dospejú do veku, kedy môžu odísť do nového domova. To je 19 týždňov potom, čo sa vaši priatelia vyjadrili - to je viac než 4 mesiace, počas ktorých môže ich nadšenie ochladnúť, môžu sa zmeniť okolnosti alebo sa vaši priatelia môžu skutočne nadchnúť a kúpiť si šteňa kdekoľvek inde. Pokiaľ sa chcete proti týmto eventualitám poistiť, skúste požiadať o zálohu.
Pre rozhodnutie mať šteňatá však exitujú aj dobré a rozumné dôvody. Pes či sučka by mali byť čistokrvní. Jeden či druhý pes by mali mať buď dobré vlohy pre prácu - a tiež sa preukázať v teréne ako dobrý pracovný pes - alebo by to mal byť dostatočne dobrý výstavný pes, ktorého vám chovateľ či expert odporučili ako vhodného na chov. Najjednoduchším spôsobom, ako určiť výstavnú kvalitu zvieraťa, je s úspechom absolvovať výstavy. Dôvodom, prečo sa vzhľadom na chov obmedziť na tieto dve skupiny psov je skutočnosť, že tak je oveľa menšia pravdepodobnosť, že vám štaňatá zostanú alebo že pôjdu do nevhodných domovov, čo by žiadny renomovaný chovateľ nikdy nedopustil. Pamätajte, že tí, čo kupujú čistokrvné šteňatá, chcú to najlepšie. Obaja rodičia teda musia vykazovať svoje kvality.
Mať šteniatka je veľká zábava. Po siedmich či ôsmich týždňoch sa ale zo zábavy môže stať nákladná a vyčerpávajúca práca. Starať sa o šesť či viac štrnásťtýždenných šteniat, na ktorých začína byť vidieť, že niektorým z predkov bola nemecká doga, nie je také zábavné, ako by sa mohlo zdať.
O psa či sučku je starostlivosť rovnaká. Jediný rozdiel v povinnostiach majiteľa nastáva v prípade, že vy vlastníte psa a sučka patrí susedke, obaja nesiete rovnakú zodpovednosť za výsledok. Nie je pravda, že splodením šteniat sa pes určitým spôsobom upokojí, ani často panujúce presvedčenie, že sučka musí mať šteňatá. Pre žiadnu z týchto domnienok neexituje veterinárne podložený dôvod. Opak môže byť pravdou, i pokiaľ ide o samcov.
